1. DEŇ
Vopred pár slov k výbave na cestu: ľahký spacák, samonafukovacia karimatka, plavky, spodné pradlo, 2x cyklokraťasy a cyklodresy, teplejšia bunda na kolo, dlhé legíny a termo natelník, kozmetika v miniatúrnych baleniach - pasta, krém, opalovaci krem, magnesium, šampón, dezinfekcia na rany, repelent, jedlo - raw tyčinky, sušienky, čokoláda - na jedlo sme sa zastavovali, kedže sme nešli po úplnej divočine. Ako obuv som mala zbalene ponožkoboty Skinners - zaberú málo miesta, 3 náhradné duše, pumpička, multitool, papierová mapa, nabíjacka, powerbanka. Vodu som vyriešila 1,5 litrovou magneziou - miestami mi dost šúchala o nohu.
Môj gravel s bikepackom
Vyrážame z Košíc 17.8. o 11tej. Začíname v centre mesta poriadnou kávou. Biky máme o pár kíl ťažšie. (Ja o 10-12 kg a kolega Noro aspoň o 20 :). Na biku na zadnom kolese kovový rám a na tom tasky, ja som zvolila 12 litrovu brašnu podsedlovku a medzi barany nepremokavy vak). Už na prvej väčšej križovatke sme boli vytrúbení (spadla mi pumpa a logicky som sa pre ňu zohla a tým som zdržala autá asi o 5 sekúnd). Prvých 30 kilometrov mi prišlo najhorších. Hore dole kopce - vyhliadka Čerešenka, miestami cez rómske osady - Kecerovce, Rankovce - zastávka v Herľanoch - gejzír sme minuli asi len o 30 minút a strieka len raz za 24 hodín. Nemali sme sa kde najesť, našťastie na verande Herľanskeho hotela sedeli novomanželia a nadelili nam z hostiny po včerajšej svadbe. Od Herlian sme stúpadli do Herlianskeho sedla. Velmi príjemné stúpanie - so serpentínami asi 250 výškových metrov - lesná asfaltka, kde majú auta zákaz vjazdu. Zo sedla sme sa spustili do rómskej osady Vechec - tiež dost Hard Core - deti na elektro kolobežkách na hlavnej ceste. Od Vranova až do Strážskeho sme šli po trocha frekventovanejší ceste. Pred Zemplínskou Šíravou sme sa zastavili ešte na Vinianskom jazere, kde sme sa najedli - tatarčane pirohy - miestna špecialita z pohánkovej múky. Pred Vinianskym jazerom nás zradila mapa a tak sme si zhruba kilometer bicykel potlacili v rozoranom poli so sójou. Na Vinnom sme už mali skoro 100km za sebou a už sme to cítili, a tak sme sa pobrali dolu smerom k Zemplínskej Šírave - nájsť miesto, kde by sme pod širákom prespali. Najprv sme prešli ulicou (ani neviem k čomu to prirovnat - bary, stánky, hlasná hudba, ožralci, dovolenkári.... odtiaľ sme sa rýchlo pobrali preč. Našťastie je Šírava dlhá a o pár kilometrov dalej sa už dá voľne stanovať, resp. zakotviť. Spali sme na celte + karimatka + spacák. Kamarátov spacák do +23 °C sa neosvedčil pri nočnej teplote 9°C, moj do +15 °C takisto. Celú noc nám bola strašná zima, kolega sa ráno triasol. Ale neboli komáre...
Ráno na Šírave
2. DEŇ
Už od 4:00 rána sme čakali na slnko aby nás trochu zohrialo. Predošlý večer sme sa nadopovali magnéziom a zinkom, takže nohy ráno bolo cítiť len tak mierne. Najedli sme sa, rýchlo zbalili a o 6:30 sme už vyrazili smer CHKO Vihorlat, presnejšie k Morskému oku. Od Šíravy až k Oku sa celý čas stúpa. Odmenou je krásna príroda a ticho. Určite sa tam ešte vrátim, je tam vela lesných ciest a na chate sa dá prespať za 30 Eur za izbu. Prešli sme lesnými cestami okolo Oka a po 10 km sme strmo zišli do Kolonického sedla cez observatórium. Miestne observatória sú známe tým, že obloha je minimálne svetelne znečistená. Prázdnou cestou cez opustené dedinky sme sa dostali na obed do Stakčína. Tam sme oddýchli 2 hodiny - nedobrovoľne - pomala obsluha v miestnom hoteli. Ľudia milí, ale to jedlo a skysnutý nealko Birell v nás nenechali dobrú spomienku. Aspon vidno, že nealko sa v tomto kraji nepije. Dosť ťažko sa nám rozbiehalo po pauze. Čakalo nás stúpanie ešte 700 výškových metrov okolo priehrady Starina – to je najväčšia zasobaren pitnej vody na Slovensku - do sedla Príslop. Norovi sa táto etapa stúpania veľmi páčila, že mu to pripomínalo talianske Dolomity :). Bolo to celkom náročné, ale nezliezli sme ani raz. Zo sedla sme sa chvíľku spustili a boli sme na území Polonín. Tam nás čakala posledná časť dňa - stúpanie do Runiny - cieľa našej cesty. V rámci kultúrnej vložky sme sa zastavili na židovskom cintoríne a pri pravoslávnom chráme v Topoli, odtiaľ posledné nekonečné kilometre do Runiny. Cestou opäť zastávka na runinskom židovskom cintoríne - kde sme sa najedli čučoriedok - a pri Runinskom vodopáde. V Runine sme ako prvé našli krčmu. Žiadne 10° alebo 11° pivo, tam sa čapuje len dvanástka :). Stretli sme skupinu turistov, pokecali, všade boli ľudia veľmi príjemný (okrem šoférov okresu Trebišov a Vranov nad Topľou). Zregenerovali sme pri dvoch pivách a šli sme sa ešte pešo prejsť nad dedinu a chvíľu sme ležali na slnečnej lúke a dýchali ten čistý vzduch. Na noc by prístrešok bol, ale kvôli slabým spacákom a 8° sme prijali ubytovanie u dedy od runinské kámošky.
Siesta v Dargove
3. DEŇ
O siedmej sme už zbalení vyrazili domov - smer okres Košice okolie. Pred nami cez 130 km. Ráno bola v celku zima - prechodné návleky na tretry sa osvedčili ako dobrý nápad, dokonca aj rukavice by neboli na škodu. Spustili sme sa z Runiny, aby sme potom zasa stúpali na sedlo Príslop, ale odtiaľ až do Humenného to šlo mierne dolu a prvých 50 km ubehlo za 2 hodiny. Mali sme pauzu po 25 km v Stakčíne na tresku pikant - čo nakoniec nebol dobrý nápad - našťastie som mala aj smectu :). Cesta vedie akoby údolím rieky Cirocha. Cez Sninu (na Sninských rybníkoch je biokúpalisko) do Humenného. V Humennom už začalo pripekať slnko, ale šlo sa dobre, km nabiehali. Na obed po 96km sme mali krízu. Bolo cez 30°C, okolo už len samé polia, teplo z betónu. Zastavili sme pred potravinami v Dargove, doplnili vody, dali ovocie, kolega si spravil defekt, a takto v malom tieni sme prežili 2 hodiny, kým prejde najvacsie teplo. Čakala nás najnepríjemnejšia čast výletu a to cesta z Dargova na Dargovský priesmyk a z neho pod Košice. Táto cesta je husto frekventovaná, nakladné autá, autobusy, kamióny... Našťastie je tam krajnica, ale aj tak som sa celú cestu cítila nepríjemne. Keď sme konečne zišli na okresku 3. triedy, mali sme radosť :). Dali sme si Birella na rozlúčku a tešili sa domov. Bol to moj prvý viacdňový výlet, taký test bikepackingu naľahko. Určite by som sa chcela vrátiť do Polonín a prejsť na biku viac miest.
Profily etáp
